Rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou vybraného aktíva. Ak kúpite akciu za 10 eur a predáte za 15 eur, kapitálový výnos je 5 eur. Okrem kapitálového výnosu je na produktívnych aktívach sledovaný aj dividendový výnos. Na rozdiel od kapitálového výnosu sa jedná vo väčšine prípadov o realizovaný zisk v podobe podielu na príjmoch spoločnosti. Ako kapitálový, tak dividendový výnos môže podliehať zdaneniu.

KIID (Key Investor Information Document) je dokument, ktorý obsahuje najdôležitejšie informácie ohľadom fondu. Investor vďaka dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov môže jednotlivé fondy porovnávať medzi sebou. Obvyklou súčasťou tohto dokumentu sú investičné ciele, profil rizika a výnosu, poplatky fondu a historická výnosnosť.

Jedná sa o homogénny tovar, ktorý má rovnakú kvalitu a zároveň je produkovaný rôznymi výrobcami. Tento tovar je obchodovaný na globálnych trhoch za jednotnú cenu. Medzi komodity radíme predovšetkým suroviny a poľnohospodárske produkty, kedy sú obchody vykonávané vo veľkom merítku. Komoditami sú napríklad ropa, plyn, zlato alebo pšenica.

Dlhopisy, ktoré vydávajú korporácie. Tie emitujú dlhopisy v prípade, že potrebujú peniaze na rozšírenie svojich aktivít, obstaranie stroja atď. Jedná sa v podstate o pôžičku medzi investorom (vami) a emitentom týchto dlhopisov. Investor si kúpi dlhopis, teda požičia emitentovi. Ten sa na oplátku zaväzuje, že bude držiteľom dlhopisu vyplácať úroky a v dobe splatnosti dlhopisu mu vráti aj istinu. Investor po dobe splatnosti má penaize, ktoré pôvodne do dlhopisu vložil, zhodnotené o výnosy.

Stanovenie nákupnej a predajnej ceny daného cenného papiera.

Do tzv. shortu vstupuje investor vo chvíli, keď verí, že hodnota aktíva bude v najbližšej budúcnosti klesať. V praxi funguje krátka pozícia tak, že investor si požičia cenný papier, ktorý následne predá. Ak jeho cena poklesne, kúpi cenný papier späť a vráti ho. Rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou tvorí jeho zisk (prípadne stratu). Od zisku je nutné odčítať poplatky, najčastejšie v podobe úroku za požičanie. Rizikom krátkej pozície je teoretická možnosť neobmedzenej straty vo chvíli, kedy hodnota cenného papiera rastie. Opakom krátkej pozície je dlhá pozícia.

Mena, ktorá existuje iba v digitálnej podobe. Je veľmi transparentná, keďže každá operácia s ňou je zaznamenaná v databázi Blockchain. Od tradičných peňazí sa kryptomeny líšia hlavne tým, že nie sú kontrolované žiadnou centrálnou autoritou. Viac si môžete prečítať tu.

Celková návratnosť vygenerovaná investíciou za určité obdobie. Matematicky je možné spočítať ako rozdiel medzi aktuálnou a nákupnou cenou, ktorý je vydelený nákupnou cenou. Ak teda kúpite cenný papier za 10 eur a predáte ho po piatich rokoch za 14 eur, kumulatívny výnos je 40. Vzhľadom na odlišný časový horizont je kumulatívne výnosy zložité porovnávať a často sú zneužívané pre reklamu.

Dôležitým aspektom kumulatívneho výnosu je tiež prípadná reinvestícia výnosov. Ak sú všetky príjmy reinvestované a investícia zarobí v jednom roku 8 %, v druhom roku 9 % a v treťom roku 10 %, komulatívny výnos investície za tieto 3 roky je 29,5 % (1,08*1,09*1,10).

Riziko, ktoré vzniká zmenou kurzu jednej meny voči druhej – táto zmena zároveň negatívne ovplyvní hodnotu vašej investície. Kurzové riziko je možné znižovať pomocou rôznych zaisťovacích inštrumentov, ako sú napríklad forwardy a swapy.

Jedná sa o devízovú operáciu, kedy dochádza k výmene jednej meny za druhú na určité obdobie. Kurzový swap je tvorený dvoma neoddeliteľnými operáciami, ktoré sa uzatvárajú v jednom okamihu s rovnakým partnerom, pričom minimálne jedna z operácii je forwardová. Jedná sa o dohodu so swapovým partnerom (väčšinou bankou) o výmene určitej sumy peňazí v mene A za menu B pri aktuálnom kurze s tým, že v stanovenom termíne v budúcnosti dôjde k spätnej výmene. Táto spätná výmena sa však vykoná za súčasný forwardový kurz platný pre obdobie ukončenia swapu.

Hodnota, ktorá rozdeľuje štatistický súbor na skupiny o rovnakom počte prvkov.

Nekonvenčná menová politika, pri ktorej centrálna banka nakupuje cenné papiere (predovšetkým štátne dlhopisy) na trhu. Nákupom týchto cenných papierov znižuje centrálna banka trhové úrokové miery (zvyšuje dopyt) a zvyšuje množstvo peňazí v ekonomike. Ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu sa centrálne banky uchyľujú vo chvíli, kedy klasické menové nástroje strácajú účinnosť, teda najčastejšie vo chvíli, kedy sa nastavené úrokové sadzby blížia nule.