Slovník pojmov

Defenzívne akcie sú také akcie, ktorých hodnota nie je príliš ovplyvnená makroekonomickými a systematickými zmenami v ekonomike. Nižšia volatilita na jednu stranu prináša menšiu mieru rizika do portfólia, na druhú stranu často znižuje výnosy vo chvíľach, kedy sa ekonomike darí. Obvyklým znakom defenzívnych akcií je stabilne vyplácaná dividenda. Z odvetví ide napríklad o spoločnosti podnikajúce vo verejných službách alebo zdravotníctve. Na úrovni firiem býva za defenzívne spoločnosti považovaná napríklad Coca-Cola alebo Philip Morris. Opakom defenzívnch akcií sú cyklické akcie.

Je definovaná ako pokles cien tovaru a služieb v danej ekonomike za určité časové obdobie. Obvykle je meraná indexom spotrebiteľských cien a nastáva vo chvíli, kedy miera inflácie klesne pod 0 %. Zatiaľ čo inflácia znižuje reálnu hodnotu peňazí, deflácia hodnotu peňažných zostatkov zvyšuje. V prípade poklesu cenovej hladiny (= deflácie) je možné za rovnakú čiastku zaobstarať viac tovaru a služieb než v porovnávanom období. Deflácia je tak opakom inflácie.

Delenie akcií (tzv. split) označuje situáciu, kedy sa spoločnosť rozhodne deliť svoje akcie na viacero menších častí. Dôvodom môže byť napríklad príliš vysoká cena, ktorá neumožňuje menším investorom dosiahnuť na nákup celého kusu. S pribúdajúcimi možnosťami nákupu frakčných akcií klesá význam tohto argumentu, pre rad investorov je ale nákup celého kusu stále určitým psychologickým faktorom.

Samo delenie nemá žiaden vplyv na reálnu hodnotu spoločnosti, často je ale sprevádzané špekuláciou na dočasný rast hodnoty. Najčastejšie firmy delia svoje akcie v pomere 2:1 alebo 3:1. Ak teda akcia firmy stála 500 dolárov a firmy oznámi delenie v pomere 2:1, získa každý akcionár za svoju akciu 2 kusy v hodnote 250 dolárov za kus.

Opakom delenia akcií je reverzné delenie akcií, kedy firma znižuje množstvo akcií v obehu – napríklad za 2 kusy v hodnote 250 dolárov dostáva investor jeden v hodnote 500 dolárov. K reverznému deleniu často pristupujú spoločnosti, ktorých hodnota akcií poklesla a hrozí im vyradenie z burzy kvôli príliš nízkej cene za kus.

Depreciácia označuje situáciu, kedy cena aktíva klesá. Najčastejšie sa pojem používa v súvislosti so zahraničnými menami. Domáca mena sa môže voči zahraničnej znehodnocovať vo chvíli, kedy centrálna banka využíva tzv. plávajúci kurz (floating). Depreciácia v zmysle znehodnotenia sa ale využíva aj pri ďalších finančných aktívach, ako sú akcie alebo dlhopisy. Označuje situáciu, kedy cena daného inštrumentu klesá. Takáto situácia môže nastať napríklad kvôli vyššej ponuke, alebo naopak slabšom dopyte. Depreciácia sa často používa aj v účtovnictve, vo vzťahu k opotrebovaniu. Opakom depreciácie je apreciácia.

Derivát je pokročilý finančný nástroj, ktorého hodnota je odvodená (derivovaná) od nejakého podkladového aktíva. Tým môže byť napríklad akcia, komodita alebo úroková miera. Spravidla sa jedná o tzv. termínové kontrakty, čo znamená, že dohodnutá transakcia sa uskutoční až v budúcnosti. Deriváty môžu mať mnoho podôb, najčastejšie sa však stretávame s forwardami, futures, swapmi a opciami. Menové deriváty (forwardy a swapy) sú veľmi často využívané pre zaistenie kurzového rizika.

Oslabenie domácej meny voči menám zahraničným v systéme fixných kurzov. K oslabeniu teda dochádza na základe úradného rozhodnutia. Vďaka devalvácii sa zlacňuje vyvážaný tovar a dovážaný naopak zdražuje. Devalvácia sa vykonáva napríklad za účelom zvýšenia exportu. Domáce výrobky sú pre zahraničných zákazníkov lacnejšie, teda im rastie odbyt. Naopak na domácom trhu sú zahraničné produkty ponúkané drahšie, aby o ne klesol záujem a peniaze zostali v slovenskej ekonomike. Opakom devalvácie je revalvácia.

Matematický proces, v priebehu ktorého je aktuálna hodnota investície dopočítavaná na základe budúcich peňažných tokov. Dôvodom diskontovania je časová hodnota peňazí, kedy dnešná koruna má vyššiu hodnotu než rovnaká koruna v budúcnosti. Diskontovanie býva často využívané pri dlhopisoch, nehnuteľnostiach, ale aj akciách. Dôležitou súčasťou je diskontná sadzba, v rámci ktorej je nutné vyjadriť aktuálnu situáciu na trhoch a očakávané riziko investície.

Základným vzorcom pre diskontovanie je 1/(1+r)^n. Ak napríklad dlhopis bez vyplácaného kupónu prinesie po 5 rokoch 40 eur a diskontovaná miera bola určená na 5 %, je súčasná hodnota tohto dlhopisu 31,34 eur. V praxi sa jedná o opačný proces zloženého úročenia a čiastka odpovedá hodnote, ktorú by bolo potreba pri 5 % úrokovej miere pred piatimi rokmi uložiť, aby dnes odpovedala 40 eur.

Distribučné (dividendové) ETF nezadržuje inkasované dividendy, ale vypláca ich – spravidla na mesačnej alebo štvrťročnej báze – svojim akcionárom. Vhodné je napríklad pre investorov, ktorí si chcú prostredníctvom ETF zaistiť stabilný príjem (rentu), alebo chcú dividendy použiť na nákup mimo vlastné ETF.

Obmedzenie rizika rozložením investovaných prostriedkov do viac typov inštrumentov (akcie, dlhopisy) alebo väčšieho počtu titulov. Diverzifikácia slúži na zníženie celkového rizika portfólia. Prípadný prepad v hodnote jedného cenného papieru pri diverzifikovanom portfóliu bude mať menší vplyv na celkovú hodnotu portfólia málo diverzifikovaného. Viac si môžete prečítať tu.

Podiel na zisku spoločnosti, ktorý je vyplácaný emitentom akcií (akciovou spoločnosťou) do rúk držiteľa týchto akcií. O tom, či budú, alebo nebudú dividendy vyplácané, rozhoduje valná hromada. Tá zároveň rozhoduje, či výplatu uskutoční naraz, polročne alebo kvartálne.

Podiel na zisku môže vyplácať aj ETF, a to na základe dividend podkladových spoločností. Pri ETF rozlišujeme akumulačný prístup (reinvestovanie dividend) a redistribučný prístup (vyplácanie dividend).

Dividendový výnos je obvykle vyjadrený v percentách a udáva, koľko spoločnosť vyplatí za rok na dividendách v pomere k cene svojich akcií. Napríklad ak firna vyplatila za posledných 12 mesiacov dividendu vo výške 1,20 dolárov a jej akcie sa obchodujú za 50 dolárov, dividendový výnos činí 2,4 %. Vyšší dividendový výnos obvykle ponúkajú spoločnosti s dlhšou históriou, ktoré nemajú toľko príležitostí k rastu a časť zisku preto rozpúšťa medzi svojich akcionárov.

Tzv. long označuje štandardnú situáciu, kedy investor nakupuje cenný papier v očakávaní, že jeho hodnota bude rásť. Na rozdiel od krátkej pozície je tento spôsob obvykle menej rizikový a maxilmálna možnosť straty je ohraničená investovanou čiastkou.

Cenný papier, ktorého predajom si emitent (štát/firma) požičiava peniaze, ktoré sa držiteľovi zaväzuje splatiť v menovitej hodnote dlhopisu ku dni jeho splatnosti. Okrem toho je držiteľom až do splatnosti dlhopisu vyplácaný pevne stanovený úrok, tzv. kupónový výnos. Ten je obvykle vyplácaný v polročných alebo ročných intervaloch. Investor má po dobe splatnosti peniaze, ktoré pôvodne do dlhopisu vložil, zhodnotené o výnosy. Viac si môžete prečítať tu.

Jedná sa o dlhopisy kvalitných spoločností, ktoré sú hodnotené ako relatívne málo rizikové. Sú teda vhodné pre bezpečnú investíciu.

Rozdiel medzi pôvodne stanoveným zastúpením inštrumentu v portfóliu a jeho aktuálnym zastúpením. Každé klientské portfólio je zložené z niekoľkých rôznych inštrumentov. Pomer týchto inštrumentov je stanovený tak, aby odpovedal vopred stanoveným parametrom. V priebehu času sa zastúpenie jednotlivých inštrumentov v portfóliu mení a tým sa odkláňa od svojho pôvodného rozloženia.